Farnost Otrokovice

„Čo máme robiť?“ Takú otázku kladú Jánovi Krstiteľovi jeho súčasníci (Lk 3, 10).

Po odpovede siahnem do textov, ktoré dnes počujeme pred evanjeliom. Prorok Sofoniáš hovorí: „Ja-saj... plesaj... raduj sa a veseľ“ (Sof 3, 14). Prorok Izaiáš (dnes sa spieva jeho text ako responzóriový žalm) prízvukuje: „Oslavujte... Spievajte... Plesaj a jasaj“ (Iz 12, 4 – 6). A aby sme sa nevyhovárali, že len v Starom zákone sú výzvy k plesaniu, tak aj apoštol Pavol prikazuje: „Ustavične sa radujte v Pánovi!“ (Flp 4, 4).

Čo teda máme robiť? Prestať sa zameriavať na hriech a učiť sa plesať, aby nás Pán našiel plných rados-ti, keď príde. Hriech je totiž drobný detail v našom živote, o ktorom Boh hovorí, že ho zničí. Ale plesanie a radosť bude naveky. Tak prečo venujeme toľkú pozornosť tomu, čo je pominuteľné a navyše aj zlé? Iste, hriechu sa treba vyhýbať, ak niekedy prehráme, tak ho hneď oľutovať, vyznať a znova milovať Boha a ľudí. Ale nevláčiť ho so sebou ako batoh do najbližšej spovede.

Čo máme robiť? Vyvinúť úsilie (a veľa!) na to, aby náš život bol životom radosti, nádeje, očakávania veľkých Pánových skutkov, najmä jeho príchodu. Ak sa zameriame na to, na hriech nebudeme mať čas. Ak na hľadanie radosti, ak na plesanie dáme vo svojom živote málo času a miesta, potom sa nečudujme, že sa motáme v pokušeniach diabla, tela i sveta a že aj častejšie zlyhávame.

Preto sa usilujme každodenne znova a vytrvalo vyberať: „Chcem dnes oslavovať svojho Pána. Ne-chcem mať čas na hriech.“ A najlepšie sa to všetko robí, ak to robíš spolu s ľuďmi okolo seba. V spoločenstve (ideálne v rodine). Ak sa navzájom povzbudzujeme k radosti, k dôvere, k spevu na Božiu chválu, ľahšie sa nám odmieta všetko, čo by mohlo Boha zarmútiť a nám ublížiť. Skúsme to.

Takže heslo pre tento týždeň: Veľa spevu, žiadny hriech!

 Přebíráno se svolením autora. Zdroj zamyšlení najdete zde: http://dcza.sk/