Farnost Otrokovice

Dnešné liturgické čítania sú akousi teologickou ozvenou udalostí, ktoré sme slávili počas uplynulých vianočných dní. Slová o múdrosti, ktorá „v slávnom národe zapustila korene, v zástupoch svätých sa zdržiava“ (Sir 24, 16), slová o Slove zvestovanom Jakubovi (Ž 147, 19) a Jánov prológ o tom istom Slove, ktoré si medzi nami postavilo svoj stan (pozri Jn 1, 14), dávajú pokrm nielen nášmu náboženskému prežívaniu, ale aj nášmu rozumu, ktorý túži poznať Božie tajomstvá. Rád čítam v Liturgii hodín texty cirkevných otcov, ktorí vedeli tak pútavo rozprávať o týchto veciach. Niekedy zároveň tak zložito, že tomu nerozumiem, ale vnímam ich nadšenie, keď sa pokúšajú poodhaliť tajomstvo Slova, ktoré nás prišlo zahrnúť milosťou.

No dnes ma oslovilo najväčšmi čítanie z Pavlovho Listu Efezanom. Má dve časti. V prvej sa dá počuť Pavlov jasot nad dielom, ktoré Boh vykonal. Sme vyvolení, požehnaní, predurčení byť pred Božou tvárou svätí a nepoškvrnení. Nie niekedy vo večnosti, ale dnes a tu! Boh „pred stvorením sveta“ rozhodol, že budeme jeho adoptovanými synmi. A nielen to! Nie sme len Božími synmi, ale aj jeho chválou! Až sa nechce veriť, že ja, obyčajný človek, som Božím synom, vyvoleným a požehnaným. Že som Bohu na chválu.

Pavol nám najprv oznamuje, kto sme, lebo sám to prežíva. Akoby sa delil s nami o svoje vnímanie Boha, o vnímanie Kristovho tajomstva, o svoj život s ním. A potom volá: „To isté chcem aj pre vás! Veľmi chcem, aby vám Boh dal milosť poznať jeho Syna Ježiša Krista! Nech vám k tomu dá Ducha múdrosti a zjavenia! Nech osvieti vaše oči, aby ste vedeli, aké je vaše povolanie a koľko slávy v sebe ukrýva!“ (pozri Ef 1, 16 – 18). Ako veľmi Pavol túžil, aby tí, čo uverili v Boha a Bohu, žili v takom nadšení ako on.

Gréckokatolíci (aj pravoslávni kresťania) používajú vo Vianočnom období pozdrav: Christos raždajetsja! Slavite jeho! Kristus sa rodí! Oslavujte ho! Všimni si, že tiež má dve časti ako Pavlov dnešný text. Ohlasuje to, čo prežívame v našom vzťahu k Bohu. A vedie k túžbe, aby aj tí, ktorým pozdrav oznamuje túto radostnú zvesť, zmenili svoj život a oslavovali Boha.

Tak ideme na to. Najprv ohlásenie radostnej zvesti: „Kristus sa rodí!“ A hneď na to výzva k zmene života: „Oslavujte ho!“

Jednoduché, však? Začni to praktizovať pri stretnutí najprv s tými, ktorých poznáš z kostola. Ak stretnutia nebudú možné, tak v telefonických rozhovoroch, v e-mailoch, pri prianiach požehnaného nového roka. Nezabudni pritom na jednu vec: „Neprestávam za vás vzdávať vďaky, keď si na vás spomínam vo svojich modlitbách“ (Ef 1, 16). Skôr, ako kohokoľvek oslovíš Božím posolstvom, pomodli sa za neho.

Přebíráno se svolením autora. Zdroj zamyšlení najdete zde: http://dcza.sk/