Farnost Otrokovice

Boh sa nám zjavuje pri úplne obyčajných činnostiach. Abrahámovi sa zjavil, keď sedel pri vchode do sta-nu, lebo bolo veľmi horúco a tam mal zrejme trocha tieňa. Možno jeho stan stál práve pod Mambreho dubmi. Abrahám poskytol hosťom zvyčajnú semitskú pohostinnosť – všetko v hojnosti: chleby z troch mier múky, vykŕmené mladé teľa... To všetko pre tri osoby. A spoznal, že to bol Pán.

Marte sa dal poznať, keď lietala po kuchyni a po dome a bola zaujatá prípravou pohostenia. Márii sa dal poznávať, keď sedela pri jeho nohách a počúvaním prijímala lepší podiel. Vtedy možno ešte nevedeli, kto je hosťom v ich dome, ale pri vzkriesení Lazára to už tušia, vedia...

Spoznávam prítomnosť Boha, keď odpočívam? Keď upratujem? Keď varím? Keď sedím pri počítači? Keď idem do obchodu? Keď šoférujem? Asi nie. Ale mám byť pripravený. Neviem, kedy sa mi znova zjaví Pán. Ale nečakám, že to bude pri nejakej zbožnej činnosti (hoci to nevylučujem). Možno ho najbližšie stretnem pri oberaní malín či čučoriedok. Alebo v obchode, potrebujem kúpiť držiak na sprchu.

Pane, chcem mať otvorené srdce, aby som ťa spoznal, keď sa mi zjavíš. Túžim „bývať v tvojom stánku“ (Ž 15, 1). Ďakujem ti za návod v dnešnom žalme, ako to môžem dosiahnuť. Daj sa mi, prosím, viac, lepšie spoznať.

Přebíráno se svolením autora. Zdroj zamyšlení najdete zde: http://dcza.sk/