Farnost Otrokovice

Boh je láska. Ak niekto odmieta žiť podľa Božích prikázaní, ak niekto nechce mať s Bohom nič spoločné, ak niekto žije tak, akoby Boh neexistoval, tak našou úlohou je v prvom rade ešte viac ho milovať. To zna-mená konať tak, aby ten konkrétny človek zakúsil z našej strany ešte viac lásky... Božej lásky v našom spôsobe konania, hovorenia, myslenia... Veď je stratený, treba ho nájsť!

Keď Ježiš visel na kríži, tak okolostojacim nepripomínal „Nezabiješ“ z Desatora ani ich nevyzýval obrá-tiť sa k Bohu, ale prejavoval lásku. Napríklad lotrovi, čo tam bol s ním. A všetkým, keď ich (nás) osprave-dlňoval: „... nevedia, čo robia.“

Pritom súčasťou našej lásky k Bohu (ktorá je vlastne jeho darom) môže byť aj to, že vo vyššie uvede-ných situáciách, keď niekto odmieta Boha, trpíme s Ježišom. Je normálne, ak nás trápi bezbožný život nie-koho, zvlášť ak je to niekto blízky. Nech je to pre nás príležitosť na prinášanie obety nášho utrpenia a na hľadanie ciest, ako viac milovať.

Patríme Bohu, prijali sme spásu, máme nový, večný život, sme Božie milované deti, Ježiš žije v nás, vedie nás Duch Svätý. Tento Svätý týždeň robme všetko pre to, aby to na nás bolo ešte viac vidieť. A spájajme svoje utrpenie (pre vlastný hriech, ale aj pre hriechy iných) s Ježišovým, aby tak mnohí ďalší došli k spáse... K zmŕtvychvstaniu! Aby sa tak stále viac blížil čas, keď „sa na meno Ježiš zohne každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a každý jazyk vyzná: ‚Ježiš Kristus je Pán!‘ na slávu Boha Otca“ (po-rov. Flp 2, 10 – 11).

Pozeraj sa často na kríž. Vidno tam len a len lásku. Lebo Boh je láska.

Přebíráno se svolením autora. Zdroj zamyšlení najdete zde: http://dcza.sk/