Farnost Otrokovice

Ak sa chceme naučiť múdrosti (tej, ktorá je zhora), potrebujeme na tom tvrdo pracovať. Vyjadrujú to ča-sové údaje z dnešných čítaní. Kniha múdrosti (6, 14) hovorí o včasnom ráne ako najlepšom čase na jej hľadanie. Žalmista zas spomína úsvit, hneď zarána (Ž 63, 2. 7), keď sa vinie k Bohu, keď o ňom rozjíma. A samotný Ježiš spomína polnoc ako čas, kedy desať panien zbadalo, že prichádza ženích. No taký prí-chod – sprievod mohol trvať dlho (s tým iste počítali aj tie panny, ktoré si bežali kúpiť oleja), takže možno ženích tiež prichádzal pri prvom brieždení.

Čo nám tieto údaje hovoria? Že naša prvá činnosť po prebudení sa má byť upriamenie na Boha, hľada-nie jeho múdrosti. V spánku sa môžu mnohé veci v nás akoby rozplynúť, vytratiť. Ako to kdesi hovorí John Eldredge, večer zaspáva ako horlivý kresťan, plný lásky k Bohu, no ráno sa zobúdza ako neveriaci pohan; preto prvú rannú energiu venuje obnove svojej viery. Aj my sme k tomu dnešnými čítaniami volaní. Je jedno, či vstávame o štvrtej alebo o deviatej. V každom prípade prvá vec má byť otvoriť dvere a privítať múdrosť, ktorá tam sedí... (Múd 6, 14). Privítať Múdrosť, privinúť sa k Bohu. Pritom to vôbec nemusí trvať dlho – ako keď otvoríme dvere a vyzrieme von.

Takýto spôsob života nás potom povedie k tomu, že prežívame celý deň v pokoji, že sa nezarmucujeme ako tí, čo nemajú nijakú nádej (pozri 1 Sol 4, 13), lebo vieme, že sme spolu s Bohom.

Návod je jednoduchý, vyžaduje si však tvrdú drinu, zvanú vytrvalosť. Sedem dní v týždni, 365 dní v roku. Bez dňa oddychu. Ovocie takej námahy je krásne a lahodné – Boh si v nás urobí príbytok (Jn 14, 23).

 Přebíráno se svolením autora. Zdroj zamyšlení najdete zde: http://dcza.sk/